V pondelok 3. januára bude mať Dušan Kováč, člen korešpondent Kráľovskej historickej spoločnosti v Londýne, 80 rokov.
Dušan Kováč sa narodil 3. januára 1942 v Humennom. V rokoch 1956 – 1959
študoval na Jedenásťročnej strednej škole v rodnom meste. Po maturite
pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave. Odbor histórie a ruštiny úspešne ukončil v roku 1964. Ako
stredoškolský učiteľ pôsobil v rokoch 1965 – 1966 v Partizánskom a v
rokoch 1966 – 1968 v Bratislave.
V Ústave dejín európskych socialistických krajín Slovenskej akadémie
vied (SAV) pracoval od roku 1968 do roku 1981. Odkiaľ prešiel do
Historického ústavu SAV, ktorý v rokoch 1990 – 1998 viedol ako riaditeľ.
V predsedníctve SAV pôsobil ako vedecký sekretár (1998 - 2005) a neskôr
ako podpredseda pre spoločenské vedy.
Absolvoval aj študijné pobyty v Spojených štátoch amerických (1991), v
Spojenom kráľovstve (1994) a dvakrát v Rakúsku (1992 a 1996).
Literárne činný je Dušan Kováč od stredoškolských štúdií, keď prispieval
do študentského časopisu Cesta mladých. Neskôr publikoval poéziu i
prózu v literárnych časopisoch ako Mladá tvorba, či Slovenské pohľady.
Knižne debutoval zbierkou poviedok Prevteľovania (1971), v ktorej
nadviazal na tradície lyrizovanej prózy. Pokusom o experiment bola
básnická zbierka Zväčšeniny (1973). V spolupráci s Jánom Gazdíkom vydal
knižku Kolejáci (1990) o slovenských študentoch v pražskej "Štefánikovej koleji". Jeho zatiaľ poslednou prozaickou knihou je Virtuálny faun (2021).
Pre deti napísal cyklus poviedok Tajomstvá (1978), v ktorých umelecky
stvárnil vážne aj veselé príhody chlapca z predmestia. Nasledovali prózy
Prvý deň prázdnin (1981) a Deväť studničiek (1984) určené tiež mladším
čitateľom.
Kováčovu mnohostrannosť dokazujú rozhlasové hry Biela prašná cesta
(1974), alebo Studňa (1980) zasadená do športového prostredia zo života
dospievajúcej mládeže. Pre televíziu napísal scenáre hier ako Chlapské
leto (1975), Yetiho stopy (1976), S vetrom vo vlasoch (1979) alebo Brat
kúzelníkovho brata (1982).
Vo svojich historických odborných prácach sa zameral na medzinárodné
mocensko-politické sily ovplyvňujúce v 19. a 20. storočí vývoj v
stredoeurópskom regióne, vrátane Slovenska. Je autorom diel ako
Slovensko v Rakúsko-Uhorsku (1995), Bratislava 1939 – 1945 (2006), Sondy
do slovenských dejín v dlhom 19. storočí (2013), Spoločnosť na
Slovensku v dlhom 19. storočí (2015), Príbeh priateľstva (2020), či
Milan Rastislav Štefánik/Krátky životopis (2020).
Dušan Kováč je členom Maďarskej a Rakúskej akadémie vied. Predsedal
Slovenskému národnému komitétu historikov a bol členom Vedeckého kolégia
SAV pre kultúrno-historické vedy. Je tiež korešpondujúcim členom
britskej Kráľovskej historickej spoločnosti (The Royal Historical
Society) v Londýne a členom Collegium Carolinum v nemeckom Mníchove.
Za svoju prácu bol ocenený Pribinovým krížom II. triedy (2003). V roku
2004 získal prestížne rakúske ocenenie Herderovu cenu, ktorá sa udeľuje
za podporu kultúrnych vzťahov s krajinami východnej Európy a je prejavom
ocenenia najvýznamnejších príspevkov z týchto krajín k európskej
kultúre.